Bolo to 1. augusta 1994, keď sa 25 rokov po zániku zábavného obrázkového časopisu Rozhľady zjavil v dejinách slovenskej publicistiky v Juhoslávii podobný, ale predsa nový časopis – slovenský magazín Rovina.
Už od samotných začiatkov si boli málopočetní zamestnanci vo vydavateľstve Obzor-Tvorba v Novom Sade plne vedomí toho, že je cesta, ktorou sa vstupuje do dejín publicistiky, veľmi tŕnistá, ale i toho, že ich prípadné ťažkosti a chvíľkové neúspechy musia iba zoceľovať. Chceli vtedy dokázať, že dorástli aj na také počínanie a že ono bolo v tých ťažkých časoch, ktoré nepriali vydavateľskej činnosti, skutočne oprávnené. Preto možno konštatovať, že základnou pohnútkou vydávať v tých tak veľmi chúlostivých časoch na tomto území jeden nový slovenský časopis bola predovšetkým snaha fyzicky prežiť a zároveň tým činom zachrániť to, vtedy ešte jediné, slovenské vydavateľstvo, so svojimi už tradičnými a pre tunajších Slovákov veľmi významnými vydaniami. A okrem toho, pravda, aj pookriať národný duch a rodolásku a zároveň nahradiť nedostatok tlačených textov, ktorými sa spríjemňujú voľné chvíle tak dospelých, ako aj detí, a ktoré sú pritom v slovenskej, materinskej reči.
Konalo sa veľmi rozhodne, hoci trochu narýchlo. Prvé číslo nového časopisu sa plánovalo vydať už začiatkom leta, hoci ešte stále nebola vypracovaná ani len základná koncepcia časopisu a dokonca nevedelo sa ani len to, ako sa ten nový časopis bude volať. Spomínam si, že som vtedy, podporovaný zo strany vtedajšieho riaditeľa a technického redaktora vydavateľstva Obzor-Tvorba Michala Kiráľa, ako aj ostatných zamestnancov toho málopočetného podniku, s radosťou vypracoval prvú koncepciu toho ešte vždy len potenciálneho slovenského časopisu. Ponúkol som pritom dve verzie: jedna znázorňovala koncepciu časopisu na 32 stranách (teda 4 tlačené hárky spolu s obálkou), kým druhá bola o jeden hárok obsiahlejšia. Navrhoval som uverejňovať v časopise príspevky zo všetkých oblastí života a ľudskej činnosti tak z domova, ako i zo sveta. Zároveň nemali v ňom chýbať ani literárna príloha, strana pre deti, komiks, krížovka, malé a praktické rady, ako aj rady odborníkov mnohých profilov, hudobné okienko, ručné práce, móda, recepty a, samozrejme, veľký počet fotografií. Mojou snahou bolo teda, aby každý čitateľ našiel na stranách časopisu niečo pre seba, čo je vždy tou základnou podmienkou, aby si jeden takýto časopis rýchlo prerazil cestu k čitateľom.
Ako som už spomenul, boli sme nútení robiť narýchlo, takže sme už, o necelý mesiac neskoršie, spolu s Michalom Kiráľom uvažovali o technickej úprave časopisu a pritom, samozrejme, aj o jeho konečnom názve. Rozhodli sme vymyslieť pre časopis úplne nové meno a nazvali sme ho jednoducho slovenský magazín Rovina, čiže kratšie Rovina, čím sa stal časopisom nášho tak územného, ako aj etnického prostredia.
Výtvarnú, grafickú a technickú úpravu tohto rodinného časopisu v úplnosti vypracoval vtedajší riaditeľ Vydavateľstva Obzor-Tvorba Michal Kiráľ, ktorý bol aj technickým a grafickým redaktorom a zároveň podnikal aj nevyhnutné kroky vôkol registrácie časopisu. Časopis bol 11. júla 1994 zapísaný do registra v Ministerstve informovania Republiky Srbsko, a to pod registračným číslom 1706. Vtedy bola z radov zamestnancov vydavateľstva vymenovaná aj redakcia časopisu. Za šéfredaktora bol zvolený Michal Ďuga a za členov redakcie Víťazoslav Hronec a Anna Papugová, ktorá bola aj jazykovou redaktorkou časopisu, kým výtvarnú a grafickú úpravu mal na starosti Michal Kiráľ, vtedajší riaditeľ. Dosť významnou a dovtedy akosi zanedbávanou prácou vôkol inzercie a distribúcie časopisu bol poverený Ján Tordaji. Pritom treba azda spomenúť, že sa všetky práce, vôkol nového časopisu, vykonávali s radosťou, lebo ten časopis bol vtedy pre vydavateľstvo takmer jediným východiskom.
Keď však ide o technickú prípravu tohto nového časopisu, treba pripomenúť aj skutočnosť, že nám v tom značne pomohla naša vtedajšia dobrá technická vybavenosť, ktorú vydavateľstvu Obzor ako pomoc poskytla fondácia Soros Yugoslavia. Dokonca keby jej nebolo a keby sme sa v tých časoch, na jar roku 1994, nestretli aj s morálnou podporou zo strany početných jednotlivcov, ako aj s pevne sľúbenou začiatočnou finančnou podporou zo strany vtedajšej Holding comp. Petrovec, tak by určite tento časopis nikdy ani neuzrel svetlo sveta.
Slovenský magazín Rovina hneď od začiatku svojho vychádzania zoskupil vôkol seba značný počet spolupracovníkov a prispievateľov, ale taktiež aj inzerentov a pomerne veľký počet čitateľov. Dokonca čitatelia zostali verní Rovine aj napriek jej meškaniu počas tých najťažších chvíľ, keď odrazu ťažko ochorel (a potom, 28. februára 1995, navždy odišiel do spomienok) jeden z jej pilierov Michal Kiráľ. Predsa však v odhodlaní nesklamať dôveru čitateľov a ich očakávania neklesali sme duchom, ale pokračovali v započatej ceste. Dokonca koncom roka nám morálnu podporu a finančnú pomoc poskytla aj Nadácia pre pomoc krajanom pri Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky. Boli to dostatočné dôvody, aby sme sa odhodlane usilovali potvrdiť pravidlo, že čím je vynaložené úsilie väčšie, tým je i výsledok sladší a milší. No zároveň sme i podnikali určité kroky na našej reorganizácii v rámci Účastinnej spoločnosti tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci, čo sa, od 1. januára roku 1995, aj uskutočnilo. Tých zopár zamestnancov vo vydavateľstve Obzor už ani len fyzicky nepostačovali na úspešné pokračovanie v práci.
Teda počiatočné kroky pri vydávaní slovenského magazínu Rovina vôbec neboli ľahké. Mnohí neprajníci tomuto časopisu neustále prorokovali krátky život a zákerné vetriská duli na tej žírnej a útulnej rovine. Vidno to aj z toho, že krutý osud jednoducho nedoprial časopisu Rovina niektorých jeho verných spolupracovníkov. To všetko však len posilňovalo redakciu a vydavateľa, aby nepoklesli duchom, ale i naďalej zotrvávali na pionierskej ceste našej publicistiky. Slovenský magazín Rovina sa počas svojho vychádzania pomaly zbavoval tých počiatočných detských chorôb a pritom mal stále čo povedať svojim čitateľom a spolu s nimi osláviť mnohé a významné jubileá od svojho založenia.
Prvé číslo vyšlo na skromných 32 stranách a prvý ročník obsahoval len štyri čísla, z toho jedno dvojčíslo. Plánovalo sa, aby časopis vychádzal každých 45 dní. (Prvé číslo vyšlo 1. augusta roku 1994, druhé 15. septembra a dvojčíslo 3 – 4 vyšlo 15. decembra toho istého roku.) V ďalších ročníkoch sa však už časopis deklaruje ako mesačník, s tým, že sa počas roka pravidelne vydávali aj tri dvojčísla. V časopise svoje miesto našli tisícky príspevkov rôznych žánrov a tisícky fotografií a rôznych ilustrácií, ale aj autorské komiksy. V rámci literárnej prílohy boli napríklad uverejnené romány Zypa Cupák Jána Čajaka ml. a Prázdniny v poli Pavla Grňu, poviedky Leopolda Branislava Abafiho Na rákosí a Tri hroby, ako aj poviedka Františka Macvejdu Z dôb utrpenia, ale taktiež aj humoristicko-satirické príhody Samuela Miklovica Príbehy z nášho Kocúrkova a zároveň aj antológia súčasnej bulharskej prózy v Juhoslávii pod názvom Ďaleká hudba.
Úspešná bola aj spolupráca Roviny s astronomickým spolkom Nový Sad, výsledkom čoho bolo pravidelné uverejňovanie astronomického kalendára, ktorého redaktorom bol Jaroslav Francisty.
Keď ide o samotnú koncepciu časopisu, zaujímavý je počet a striedanie sa rubrík: kaleidoskop, praktické rady, super krížovka, otestujte sa, pre deti, čítanie na voľný čas, malé rady – veľká pomoc, móda, recepty, z hudobnej klenotnice, otázka pre Rovinu – radí odborník, na návšteve u…, v labyrinte zvieratníka, z vašich listov, flash, vaše hobby, priestory alternatívnej medicíny, z pranostík, smiechoty, dúchanie do pahrieb, z poľnohospodárstva, z našej minulosti, naši na Slovensku, anekdoty, pre šachistov, záhady bábkarstva, pre rybárov, rady ženám, z astrologickej poradne, hit list, psychológ radí ženám, zo zdravotníctva, psychológ radí mužom, pre filatelistov, pre motoristov, svet internetu, inými očami, slovensko-srbské vzťahy, svet hudby.
Keď ide o obsah časopisu, vždy bola veľká rôznorodosť jeho príspevkov. Vyplývalo to už zo samotnej koncepcie, ale zároveň aj zo snahy redakcie, aby bol slovenský magazín Rovina neustále otvorený pre všetky druhy spolupráce. S tým cieľom sa takmer neustále vyzývali čitatelia, aby prispievali do časopisu, ale aj aby zasielali svoje návrhy a pripomienky keď ide o jeho zlepšenie, lebo redakcii vždy záležalo na tom, aby Rovina bola časopisom všetkých svojich čitateľov, ako aj na tom, aby sa ich počet neustále zvyšoval. Hneď v prvom ročníku slovenského magazínu Rovina svoje príspevky uverejnilo vyše dvadsať autorov, čo poukazuje na pomerne veľký záujem o prispievanie do tohto, v tom čase úplne nového a neznámeho časopisu. Dokonca niektorí z nich sa hneď od samotného začiatku, od prvého čísla magazínu Rovina, zapísali do neho ako jeho stáli prispievatelia.
Šéfredaktorom slovenského magazínu Rovina od jeho prvého čísla bol Michal Ďuga a jazykovou redaktorkou bola Anna Papugová, ktorá od dvojčísla 1 – 2 druhého ročníka vykonávala aj funkciu zástupkyne šéfredaktora. Od čísla 10 toho istého ročníka ju v tej funkcii vystriedal Vladimír Valentík. Keď ide o grafickú úpravu časopisu, v prvých dvoch číslach prvého ročníka ju mal na starosti Michal Kiráľ. Potom ťažko ochorel, takže časopis neoficiálne technicky upravoval šéfredaktor až kým od piateho čísla druhého ročníka nebol do tejto funkcie zmluvne zamestnaný skúsený technický redaktor a ilustrátor Oskar Štefan. Pobudol po deviate číslo štvrtého ročníka, keď ho na tom mieste vystriedal Ján Hlaváč, ktorý bol technickým redaktorom časopisu po desiate číslo piateho ročníka. Od dvojčísla 11 – 12 roku 1998 technickým redaktorom bol Samuel Arňaš. Keď ide o redakciu časopisu, v prvom ročníku ju tvorili Anna Papugová a Víťazoslav Hronec. Od druhého ročníka sa redakcia rozrastá a tvorili ju: Ján Bažík, Jaroslav Gaško, Svetluša Hlaváčová, Víťazoslav Hronec, Ján Špringeľ a Vladimír Valentík. Od dvojčísla 3 – 4 toho istého ročníka do redakcie pribudla aj Mária Lučetincová-Kišgeciová. Od desiateho čísla funkciu zástupcu šéfredaktora vykonával Vladimír Valentík a na jeho mieste v redakcii časopisu znovu bola Anna Papugová. Od dvojčísla 7 – 8 z roku 1996 do redakcie pribudol aj Ján Hlaváč. Od začiatku štvrtého ročníka sa redakcia časopisu redukuje. Vystali z nej Ján Hlaváč a Anna Papugová. Od piateho čísla piateho ročníka prichádza k ďalšej zmene: Jaroslava Gašku vystriedal v redakcii Pavel Koza. Od deviateho čísla toho istého ročníka redakcia má znovu sedem členov: do redakcie Roviny pribudla aj Anna Dudášová. No už v nasledujúcom čísle (10/1998) znovu zmena: Jána Špringeľa vystriedal Martin Širka. Keď sa už očakávalo, že sa redakcia ustáli, od prvého dvojčísla šiesteho ročníka na vlastnú žiadosť, pre pracovnú zaneprázdnenosť, z redakcie odišla Svetluša Hlaváčová, takže je znovu šesťčlenná.
Pomerne háklivou otázkou je úspešnosť tohto slovenského časopisu v začiatkoch vychádzania. Záujem autorov bol veľmi veľký, čo bol jeden z príznakov prikláňania sa čitateľov na stranu tohto časopisu a vnímať ho ako svoj. Časopis z celkového počtu Slovákov v Juhoslávii odoberalo už od jeho začiatkov vyše dvoch percent príslušníkov slovenskej menšiny a vyše desať percent slovenských rodín. Šlo pravdepodobne o určité optimálne percento. Tým skôr, že to bol časopis bez žiadnych štátnych dotácií, takže vydavateľ nemal možnosť kalkulovať s jeho cenou, čiže prispôsobovať ju čitateľom, ale práve naopak, musel neustále sám kryť všetky trovy, ktoré sa zjavovali s jeho vydávaním.
Michal Ďuga