Rozlúčka s dcérou Dolnej zeme

Na brehu rieky života stáli sme a naposledy vzdávali hold žene, čo vyryla hlbokú brázdu odhodlania a usilovnosti na Dolnej zemi... Srdcia tamojších ľudí sa stali aj jej zásluhou úrodným miestom ľudskosti, hodným pozornosti širokého slovenského sveta.

V priestoroch Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe v Maďarsku sa 14. januára konala posledná rozlúčka s Annou Ištvánovou (1955 - 2014), neúnavnou pracovníčkou a výnimočnou osobnosťou dolnozemských Slovákov a Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorá nás opustila po dlhej a ťažkej chorobe 2. januára tohto roku.  

Kultúrnu pracovníčku, neúnavnú bojovníčku za práva slovenskej menšiny v Maďarsku a na území celej Dolnej zeme prišiel vyprevadiť na poslednú cestu veľký počet jej kolegov, spolupracovníkov, spoluobčanov a priateľov z Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovenska.

Hold zosnulej Anne Ištvánovej v ten deň vzdali aj jeho excelencia Rastislav Káčer, veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku, Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Štefan Daňo, generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe, ako aj mnohí kultúrni pracovníci z uvedených štátov. Igor Furdík priniesol aj štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža III. triedy - ktoré zosnulej udelil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič in memoriam. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vo svojom príhovore medzi iným povedal:

“V prirodzenom žiali z odchodu vzácneho človeka – statočnej ženy, ktorá celým svojím životom splynula s napĺňaním posolstva svojich hrdých predkov z komlóšskej roviny, predchnutá závetmi o nehynúcnosti slovenskej podstaty, najmä však materinskej reči na Dolnej zemi, som z rúk prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča prijal štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža III. triedy patriaci Anne Ištvánovej. Práve ten si ako jedno z najvyšších ocenení udelených v roku 21. výročia samostatnej slovenskej štátnosti mala prevziať osobne. Jej Rad, žiaľ, osudom piatich dní, ktoré v tom čase už nebola medzi nami, dostal prívlastok in memoriam. Dovoľte mi pripomenúť, že Rad Bieleho dvojkríža, ako sa uvádza v jeho štatúte, sa zapožičiava občanom iných štátov, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o Slovenskú republiku. O význame a spoločenskej vážnosti prezidentskej úcty a pocty Slovenskej republiky voči oceneným svedčí aj fakt, že spomedzi štátnych vyznamenaní patrí k vyšším oceneniam.”

Len ťažko slovami vyjadriť, akú vzácnu a usilovnú ženu, dobrú kamarátku a veľkú bojovníčku za práva slovenskej menšiny nielen v Maďarsku, ale aj v celom slovenskom zahraničí sme stratili. Nech jej je ľahká rodná dolnozemská zem.

text: Andrej Meleg, foto: autor